Ako som zmizol (zo sociálnej siete)

Autor: Ján Janočko | 1.7.2014 o 17:33 | (upravené 2.7.2014 o 17:23) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  1485x

V uplynulom období  (od 17.6.) som dobrovoľne a bez akéhokoľvek cudzieho pričinenia podstúpil odchod z facebooku. Dôvodov na tento prekvapivý krok som mal hneď niekoľko, medzi inými som toto „obdobie sucha“ poňal ako experiment, ktorý mi má ukázať, či sa dá bez sociálnej siete plnohodnotne existovať (vo veku 21 rokov a študujúc na vysokej škole).

Časové zaradenie rozhodne nebolo čisto náhodné. Vypnutie účtu som zrealizoval po zistení hodnotenia poslednej skúšky a po nastúpení na brigádu. V tom čase som sa nachádzal doma a neplánoval som sa počas leta presúvať na nijaké väčšie vzdialenosti. Pre najnutnejšie prípady som si nechal zapnutý skype, kde som sa počas pár rokov snažil nahromadiť najdôležitejšie kontakty (lebo, čo ak?) a navštevoval som aj mailovú schránku. Ja a facebook sme však boli v tej chvíli ako krtko a betón.

Pred týmto experimentom som musel počítať niekoľkými nepríjemnosťami. Vo všeobecnosti je o mne známe, že som vášnivý pridávač statusov, chronický lajker a občasno-pravidelný zdieľač. Obdobie finálového turnaja Majstrovstiev sveta vo futbale je veľmi vďačné a žičlivé práve pre ľudí ako ja.

Niekoľkokrát som sa prichytil pri tom, ako som sa chcel na sociálnu sieť vrátiť.  Uvádzam niekoľko (nenapísaných) statusov, ktoré mohli sláviť úspech (lajky).

20.6. - „Raz sa mi zatúlala moja ovca do bordelu a keď som po ňu prišiel, mala zarobených 20 dolárov!“. Práve som prišiel z kina, bol som na Všetky cesty vedú do hrobu.

21.6. -  Mne veľmi dobre známa osoba mi dnes povedala, že večer pozerá zápas Nemecko – Ghana na stanici ORF, lebo chce počuť ako nemecký komentátor kričí po góle do siete afrického mužstva. Poviem mu, že ORF sú Rakúšania teraz, alebo potom?

Povedal som mu to teraz. Povedal, že je mu to jedno. Povedal som mu, že to isté hovoril svojho času Hitler.

22.6. -  Návšteva krčmy v Lackovciach dopadla smutne keď sa zistilo, že starému Frankiemu došli cigarety. Pre ten smutný pohľad v jeho očiach dnes nezaspím...

24.6. - „Jasné, že viem ako si to myslel, keď si povedal, že máme ukázať hlad po víťazstve!“

           Luis Suarez

Zavolal som si hostí, lebo mám meniny. Prišli o 18:00. Ja som prišiel z práce o 21:00. Prvýkrát v živote som rád, že sa volám ako môj otec.

28.6. -  Opäť raz v Lackovciach. Istý Jaro ma presviedča o tom, že som mladý a hlúpy lebo neviem kto bol Pinochet, napriek tomu, že viem, kto bol Pinochet.

 Bol som obvinený Jarom, že ho chcem odžubať, lebo nemôže byť 115. minúta zápasu, keď sa futbal hrá len na 90 minút. Jasné, máš pravdu, nechaj ma pozerať penalty...

 

A tak som sa vrátil. V tichosti a bez fanfár a ovácií. Ten čas mimo facebooku mi ubehol relatívne rýchlo. Občas som mal pocit, že nemám dosť informácií o kamarátoch a že som mierne odrezaný od sveta. Hlavný dôvod môjho návratu bola škola – zápis do ďalšieho ročníka a podobné formality sa riešili práve tu a tak som sa radšej vyskytol späť na modrej stránke. Aby mi nič dôležité neuniklo. Experiment teda priniesol (očakávaný) výsledok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?