Zo života diváka

Autor: Ján Janočko | 8.5.2014 o 10:37 | Karma článku: 6,89 | Prečítané:  444x

Prílišné sledovanie televízie vraj škodí. Možno na tom niečo bude, možno nie. Osobne sa televíznym „hlbokomyšlienkovým“ a „citytrhajúcim“ programom radšej vyhnem obrovským oblúkom. Keď sa moje skromné bytie a existencia (teda celý ja) nachádzame doma, občasne používam televízne prijímacie zariadenie ako zvukovú kulisu, ktorá by mi mala dotvoriť atmosféru, pri ktorej aj keď sa okolo mňa nič nedeje, tak sa okolo mňa niečo deje.

Občas sa mi z tohto dôvodu stane, že si pamätám zvučku z reklamy, ale netuším, čo sa mi môj ctený presklený prijímač snaží spropagovať. Tieto polozachytené správy však takmer nestoja za zmienku. Sledovanie televízie veľmi okrajovo môže znamenať aj nebezpečenstvo. Nie tak dávno som sa nedobrovoľne stal poslucháčom príhody, ktorá predchádzajúcu vetu potvrdzuje.

Určite sa všetci zhodneme na tom, že vojna je zlo. Aj prebiehajúci konflikt na Ukrajine nemôže priniesť nič dobré. Do našich domácností môže prinajlepšom priniesť kus paniky. Pani X sa zhovárala s istou pani Y počas bežného sobotňajšieho nákupu pečiva o tom, ako veľmi ju deň predtým vystrašila jedna súkromná televízia. Presun z balkóna do kuchyne bol okorenený pohľadom na reportéra, pod ktorým svietil názov reportáže: Ruské vojská sú už pri hraniciach. Nevedno, či presun pokračoval až do kuchyne, z dialógu som však vyčítal zjavné zdesenie z nastávajúcej situácie. Pani X teda zalarmovala syna, nadiktovala mu čo všetko má z chladničky vziať do tašky a nezabudla dodať, nech sa pripraví na najhoršie. Vraj sa pôjde do lesa, počas vojnového konfliktu je to bezpečnejšia možnosť, než sa zdržiavať v mieste svojho bydliska.

Pri rozmýšľaní nad tým, čo vziať so sebou to nastalo – začali prichádzať ruské bombardéry, ten nezameniteľný zvuk bolo počuť snáď na kilometre! Najhoršie obavy sa naplnili, ruské vojská sú tu a...

A nič , dráma sa nekonala. Realita bola taká, že o dve bytovky vedľa sa na strechu lial betón. Dôvodom bola celková rekonštrukcia vonkajšej časti budovy plnej bytov. Pri takomto úkone je potrebné zavolať na pomoc stroj nie práve najmenších rozmerov, ktorý vydáva neortodoxný zvuk. Ruské lietadlá sa teda nekonali. Vojská síce boli pri hraniciach, nie však pri tých našich. Nevadí, krízový scenár pre (možno nie tak vzdialenú) budúcnosť je pripravený.

Za reč stojí aj reakcia pani Y. Nad príhodou mávla rukou. „Utiecť do lesa? Veď to by nepomohlo... Jedna bomba a všetci sme mŕtvi.“ Praktické rady sú na nezaplatenie a tento prípad len ukazuje ich vhodnosť. Prečo umrieť v lese, keď doma je to pohodlnejšie.

Chvalabohu, vojnový konflikt Slovenska s kýmkoľvek momentálne nie je na programe dňa. Pre istotu si dnes ale zapnem televízor. Len tak. Aby som sa presvedčil...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?